Po krátkej odmlke prichádzam skôr s "myšlienkovým článkom". V poslednej dobe je toho akosi primoc. Blížiace sa leto a s ním kopa povinností, doháňanie známok na poslednú chvíľu, koncoročné testy a všetko čo k tomu patrí. Do toho ešte absolvujem z výtvarnej (ešte sa mi treba naučiť obhajobu, juch!) a absolvák z klavíru mám našťastie už za sebou. Celý rok sama so sebou bojujem či ešte ostať plávať alebo s tým radšej skončiť. Keď som sa už aj začala snažiť, začali dobré tréningy, absolvovala som sústredenie a to najpodstatnejšie- zobrali ma na majstráky, s čím som absolútne nepočítala, hádajte čo sa stalo. Áno, ochorela som. A tak teraz, v takomto krásnom počasí (konečne pozitívum) mám hlas ako basový spevák (možno aj hlbší, niekedy až žiaden) a pijem litre šalviového a zázvorového čaju. Dúfam, že sa z toho do stredy dostanem.
Popri všetkých tých negatívnych povinnostiach som ešte myslela aj na blog. Založila som si (opäť) nový zápisník, ktorý som si kúpila v marci v Trnave. Je maličký a tentokrát aj prehľadnejší. Začali mi do neho skákať nápady na články a tak teraz čakám na nabitie foťáku a vhodnú príležitosť všetky moje nápady uskutočniť. V tomto prípade sa celkom teším na dni voľna, kedy ma nebude už nič zaťažovať a ja sa budem môcť naplno venovať nielen svojim koníčkom ale aj blogovaniu a v neposlednom rade aj kamarátom (neviem či ešte vedia ako vyzerám).
Počas dnešnej cesty zo školy som sa chcela zastaviť v nejakom sekáči a pozháňať ti také tie "basic tričká", ktoré sú vhodné ku sukniam a šortkám, môžem si ich postrihať a domaľovať. Teraz sú mi totižto svetre a tričká s dlhým rukávom v skrini fakt nanič. Moju veľkú radosť vystriedalo náhle sklamanie, keď:
1. nemal kto so mnou ísť lebo sa všetci zázrakom ponáhľali na autobus alebo mali otlaky :) .
2. značkový sekáč ma sklamal na plnej čiare- značkové veci sú fajn, ale konkrétne tieto boli škaredé a nepoužiteľné a ešte k tomu drahé.
No povedzte mi, žiadam veľa, keď chcem nájsť jednoduché biele alebo čierne tričko, kľudne aj oversized za max 1-2 eurá? Asi áno, a tak som sa radšej ponáhľala domov, pretože sa mi míňala zásoba vreckoviek.
Pozitívum je, že ľudia začínajú veriť v moje krajčírske neschopnosti a mňa to veľmi teší. Ďakujem vám.
Pomaly sa snažím oživovať svoj
SAShE obchodík a vyrábam o 106. Ale najhlavnejšie je, že žijem- tak sa nebojte. Hneď ako skončí toto divadlo začnú normálne príspevky. Dúfam.
Tak sa zatiaľ majte a kľudne mi napíšte komentár, čo ste v poslednej dobe zažili vy, čo vás teší a hnevá. Rada si prečítam aj spätnú odozvu, posúva ma to ďalej a som neskutočne rada.