Na dedine

Po príchode z Chorvátska nás zaskočila zima. Doma som chodila v papučiach- čo nechodím ani v zime a triasla sa od zimy. Prehodila som si tašku a ľahké sukne a tielka som nahradila turistickými nohavicami a svetrami. Vyrážali sme na sever Oravy, do dedinky Rabčice. Bývali sme na malom salaši, v peknej drevenici a čakal nás predĺžený víkend na dedine. Príroda tam bola nádherná. Neskorý august, dozreté obilie, žatva, oranie zemiakov. Vyšlo nám aj počasie, a celý čas krásne svietilo slnko. Boli sme na pešej prechádzke v Hviezdoslavovej hájovni, ktorá mala trvať hodinu a trvala 2 a pol. V hájovni som už síce bola, ale veľmi sa mi tam páčili červené muškáty na oknách, slnečnice pri plote a pekný trávnik. Ak ste tam ešte neboli, určite to stojí za to, pozrieť si to. Zbierali sme huby a na ďalší deň si navarili takú kopu praženice, že bolo dosť aj pre 13 ľudí. Na večeru nám navarili chutné buchty na pare s čučoriedkami, takže sme sa oblizovali až za ušami :) Na ďalší deň sme navštívili skanzen vo Vychylovke a previezli sa parným vlakom a v nedeľu sme išli loďou na Slanický ostrov. Na rozlúčku nás čakal parádny guláš. Domáci chovali ovce, a tak sme okrem domácich bryndzových halušiek ochutnali aj dobrý syr či žinčicu.

Bolo to pekné ukončenie prázdnin a teraz mi už zostáva len dobaliť knihy. Ako tak pozerám z okna, zasvietilo slnko. Ako keby mi chcelo povedať, že neboj sa, aj september je super. A ja tomu slnku verím, a zotieram poslednú slzu za týmto nádherným letom :)

Leto pri mori

Tohtoročný august nás teda veľmi prekvapil. Upršaný, studený a málo pekných dní. Preto sme sa už veľmi tešili a netrpezlivo očakávali nedeľu 17., kedy sme vyrazili na dovolenku. Po dvoch rokoch sme išli opäť ku moru, na to pekné miesto do Chorvátska, kde to mám tak rada. Plnými dúškami som si užívala týždeň slnka, mora, dobrej zmrzliny, ranných prechádzok a behania, čítania a iných príjemných činností, na ktoré som už dlho nemala čas. Celý týždeň ma síce trápila nádcha a nepomáhali ani pravidelné výplachy slanou vodou. Aj tak som si to však užila a šťastne sa vrátila domov :)

Piesková pláž a výhľad na Národný park Paklenica :)

Najúžasnejšia zmrzlina v Nine :)

A ako ste dovolenkovali vy? :)

Verím Pane!

Moje plány, že budem cez leto veľa blogovať padli na plnej čiare :) Pretože, hoci zážitkov mám mnoho, miest, ktoré som navštívila je kopa, vecí čo som vyrobila ešte väčšia, čas na písanie nie je. A keby aj bol, môj zlatý foťák ležal dva týždne vybitý na stole. A keď som ho konečne nabila, za celý festival, o ktorom vám chcem teraz napísať, som neurobila ani jediný záber. Celá ja. A tak teraz musím znášať následky a použiť fotky z gospelfoto.sk (ďakujem) a od Zuzany Molčánovej- fotozuzana.com.

Tradične, aj tento rok sa v Námestove konal veľmi známy festival Verím Pane. Od utorka 15.7. do nedele 20.7. sa pri priehrade stretli milovníci dobrej hudby, helperi a kadekto, kto mal chuť byť na chvíľu v Námestove doma. Na Verím Pane som bola prvý rok a neľutujem ani jedinú minútu. Tradične, od stredy do piatku sme sa mohli zúčastniť skvelých tvorivých dielní, ktoré viedli úžasní lektori. Ja som si vybrala tvorivú dielňu (ako inak :) ) a v piatok som sa naučila háčkovať. Skúsila som prácu so živicou a drôtom (drôt moc nemám v láske, ale niekedy ma to celkom bavilo). Domov som si odniesla kopu rôznych výrobkov, ktorým som ledva našla miesto v mojom preplnenom šatníku. Napríklad kopu živicových náušiek, medzi ktorými boli aj jedny s logom Verím Pane! Tie mám asi najradšej. (Keď sme už pri tom, najbližšie sa vám chystám priniesť menšiu štatistiku a aj nejaký výpredaj alebo čo, pretože toho mám strašne moc). Okrem toho tam boli ďalšie dielne, napr: Aranžovanie kvetín, Scénický tanec s Paľom Dankom, Dramatická dielňa, Práca v kapele a Spoločenské hry. Každý si teda prišiel na svoje. V sobotu bola v Dome kultúry prezentácia väčšiny dielní. Tanečníci ale aj herci mňa osobne veľmi prekvapili. Všetci (alebo teda väčšina) boli amatéri a za tri dni (kapela ešte menej) zvládli nacvičiť perfektné dielo! Herci zahrali skvelé divadlo, kde divákom tiekli slzy od smiechu po tvári, tanečníci šokovali perfektným tancom s peknou pointou, kapela predviedla dve veľmi pekné pesničky. Kvety z ďalšej dielne každý deň skrášľovali kostol počas omší, a taktiež aj čajovňu pri Amfiteátri, kde varili perfektný bylinkový čaj. Samozrejme úspech mali aj tvorivé dielne a špeciálne živicové šperky či kopa drôtených výrobkov.

Okrem dielní sme sa každý deň zúčastňovali na svätých omšiach, ktoré svojim spevom doprevádzali rôzne zbory. V piatok sme to napríklad boli my :) V sobotu sme sa mohli zúčastniť zaujímavej duchovnej obnovy, vedenej Petrom Marettom z Vyšného Kubína. Duchovný program bol teda dosť bohatý aj na adorácie, či duchovné poradenstvo. A z mojej osobnej skúsenosti musím povedať, že večerné, festivalové omše mali niečo špeciálne do seba. Boli také krásne :) Po omšiach nasledovali koncerty na Amfiteátri pri priehrade. Západ slnka, v pozadí voda, teplý čaj, kamaráti, hudba... to všetko nám spríjemňovalo každý večer na Amfíku. Mnoho kapiel (tak teda dobre, skoro žiadnu), som nepoznala, ale všetci boli perfektní. Najlepší asi Credo, Boží šramot, Križiaci či Kefas. Potom, okolo polnoci sa koncerty presunuli do Domu Kultúry, kde vystúpila Sima Martausová a iní. Na nich som sa pozrieť nebola, keďže som trpela nedostatkom spánku a asi by som tam zaspala :) Ako každý rok sme mali na starosti jednu školu, kde sme sa striedali na službách, spali sme na zemi v spacákoch a tak. Bojové podmienky, ale veľká radosť v srdci a ochota pomáhať. Kvôli tomu sme teda boli niekedy trošku unavení, ale jednoznačne to stálo zato!  V sobotu som bola ešte na predstavení tanečného divadla ATak- ECCE HOMO. Bolo to krásne! Celý festival sme zavŕšili krásnou svätou omšou na Amfíku, kde bolo strašne horúco a opálilo ma podľa sandálov (iba trochu... :) ). A na rozlúčku a pamiatku som si kúpila pekné tričko s logom Verím Pane v šope, kde sa dalo zohnať kopec vecí a reklamných predmetov.

Ak by som mala celý festival zhrnúť tromi slovami, použila by som asi slová ako:

nádherný, úžasný a jedinečný... ťažko sa hľadajú slová! :)

Celý festival bol perfektný. Skvelá hudba, dielne, omše. Spoznala som nových ľudí, skamarátila sa s tými, ktorých som až tak nepoznala, zažila veľa srandy ale aj duchovných zážitkov. Domov som si teda odniesla toho veľa (a nemyslím, len po materiálnej stránke). Vyšlo nám aj skvelé počasie. Týmto by som vám všetkým chcela povedať veľké ĎAKUJEM.. za všetko.A všetkým. Mám vás rada. A špeciálne by som chcela spomenúť Zuzičku, Adama, Erika, Miťu, Bašku, Mišku (Šao), Bucu a neviem ešte koho, komu som sľúbila (Moniku Koč.) :) - ste super! :) Ďakujem za perfektný týždeň a vám všetkým ostatným odporúčam budúci rok navštíviť festival Verím Pane v Námestove. Ja prídem určite tiež. Iba ak budú padať traktory, tak to fakt nie :). Pretože doma je doma :) A ja som sa cítila ako doma...

Majte ešte pekný deň a ďakujem za každý komentár pod týmto, mojim rekordne najdlhším článkom :)

A ak máte otázky, smelo sa ma pýtajte: tu.

Dovidenia o rok!